Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Hlášky zo Stonožky

●  "... víš co sem videla? Normálne tam bol čert prezlečený za babu!"

 

● "... a ten čert bol taký strašný a já sem sa ho bála, že sem skoro revla!"

 

(dva dni po smrti I. Bartošovej..)
- "A viete o tom, že Bartošová spáchala samovraždu?"
- "Jééééé. To je mi ale novinka ... šak je toho už dva dni plný facebook."
- "No dobre, tak sorry. Nebola som dva dni na facebooku ... tak som pozostalá no!"

 
(mladý gitarista rozpráva o svojich zážitkoch s horormi...)
- "...a keď som videl prvýkrát Paranormal activity, tak ma z toho bolela hlava, lebo tam furt tá kamera behá hore-dole. Ale keď som to potom videl druhýkrát, tak ma už nebolela, lebo sa mi na to hlava prispúsobila !"
 
(bavíme sa na gitare o vystúpení na gitarových prehrávkach... gitaristi si robia srandu zo svojho plánovaného vystúpenia...)
- "Mohli by sme to naše vystúpenie spropagovat nejak takto: Náš spev vám otevre oči ... a zavre uši."
 
●  (bavíme sa na krúžku o hokeji...)
Žiačka: - "... a nevíš, co znamená pečovaný puk? To akože je oňho postarané?"
Ja: - "Nééé pečovaný, tečovaný. Šak od slova teč."
Žiačka: - "A co je to teč?"
 
(svojho času som sedel v robote pri PC a v pohári asi meter od seba som mal na stolíku položené slané tyčinky... za kolegyňou prišli malé deti, čo k nej chodili na krúžok a jedno dievčatko sa ma spýtalo, či si môže dať tyčinku... povedal som, že môže a následne som len periferným videním sledoval, ako deti rad radom chodia a berú si po jednej tyčinke, pričom si mysleli, že ich nevidím... keď tam zostali asi tri posledné, tak mi jedno dievčatko zahlásilo..)
- "Pán ujo, my vám to šetko zíme."
 
(asi 3-ročný chlapček ide sám hore po schodoch, hornú peru má špinavú od niečoho, čo vyzerá ako od kakaa, pýtam sa ho...)
- "Ahoj. Prišiel si sa na nás pozrieť? ...a tuším si pil kakao."
(malý mi na to len odpovie...)
- "Nekakal !"
 
● (rozhovor s prváčkou po šibačke...)
- "No čo, aj vás niekto vyšibal?"
- "Mňa furt niekto vyšibal, až do noci..."
- "A aj ťa niekto polial vodou?"
- "Ani nie. Len Maťko ma furt stríkal do krka!"
 
● (Marika spieva, z ničoho nič prestane a tvári sa kyselo, ako keby práve zjedla citrón)
- "Čo sa ti stalo?"
- "Já sem si lízla mikrofón!"
 

● (ideme z vystúpenia na námestí s deťmi do CVČ... prechádzame cez park... vidím, že sa oproti rúti cyklista, tak upozorňujem deti...)
- "Pozor, kolo!"
Simonka sa uhla a po tom, čo popri nás prešlo, hovorí:
- "Úspešne ma nezrazilo..."

 

(malá speváčka mi rozpráva o tom, čo robila...)
- "A kukala sem taký dokument o pračlovekoch. Oni si brúsili kameň o kameň až bol ostrý jak britva."
- "A vieš aj, čo s tým kameňom potom robili?"
- "Mamuty !"

 

(debata s prváčkou...)
- "Vieš, koľko ma miluje chalanov z našej triedy?"
- "Neviem. Koľko?"
- "Až päť!!"
- "A vieš, koľko ja milujem chalanov? Ani jedného!"
Na to zistila, že si to zapisujem a hovorí mi:
- "Keď to povieš, tak si ma neželaj! Ja viem byť aj drsná!"

 

- "To ked chceš, aby sa ti odlepil otlak od silonky, tak to musíš dat na to mokrú vodu!"

 

- "Sofi, čo ste mali dnes v škole na obed?"
- "Také nevímco a zemáky."
- "A to co bolo to nevímco?"
- "No, chutilo to jak ryba, ale malo to tvar kocky... či vlastne štvorca!"

 

Denča spieva karaoke verziu pesničky od speváčky Taylor Swift, na ktorej je nahratý aj jej sprievodný druhý hlas. Denča odrazu zistí, že spieva inak ako speváčka na nahrávke, prekvapivo kukne na reprák a zakričí: - "Ideš zle!"
(tak rozmýšľam, že asi napíšem Taylor Swift, že tú pesničku zle nahrala a nech to láskavo prespieva ešte raz...)

 

● – „Teším sa na 5. apríla!“
- „A čo vtedy bude?“
- „Budem mať 13 rokov!“
- „Ale víš o tem, že 13 je nešťastné číslo?“
- „A to proč?“

 

 (Tomáš skúša prvý raz v živote hrať na bendžo a podotýka...)
-  „Ja som si vždy myslel, že to znie viac kovbojsky!“

 

 (hudobná skupina nacvičuje na jedno akustické vystúpenie a miesto bicích používa na rytmiku hud. nástroj CAJON – číta sa to KACHON... speváčka mi popisuje skúšku...)

-  „... a skúšali sme to hrát aj s týma KACHLAMA, či jak sa temu hovorí.“

 

 (dievčatko má na krku malý prívesok sloníka...)
- "To je sloník pre šťastie?"
- "Nieee! To mi dala starká!"

 

● (pozeráme ako nám idú autobusy...)
Seničan: - "No a na Cerovej stojí pri nákupnom stredisku. Nákupnom stredisku? Na Cerovej je nákupné stredisko?"
Cerovjan: - "Je! Šak tam je Jednota a oproti masna! A stredisko je to preto, lebo je to v prostrídku dediny..."

 

 (učiteľka nostalgicky spomína na jednu skupinu svojich žiakov, v ktorej bolo viacero hyperaktívnych detí...)
- "Na začiatku hodiny sa rozpŕchli. Než sem ich všetkých dala dohromady, byl konec hodiny."

 

 (chystáme sa spievať pesničku Cesta od Klusa a Krištofa, Simonka zamyslene pozerá do textu..)
- "Vieš jak tu je ten text ´ Víc síly se prát ´ - ja som si najskôr myslela, že to znamená, akože sa chce sám seba oprať..."

 

 (spev s druháčkou Bibkou)
- "Hľadala som si na jótube tú pesničku od Kristíny a našla som aj Horehronie. Tak som si to pustila. Ale víš co? Nebolo to vúbec po slovensky, ale po švajčiarsky! Takže som tomu vúbec nerozumela."

 

 (Kika má oblečené prúžkové tričko...)
- "Vysvetlím ti to tričko. Mňa ešte nikedy nepichla včela ani osa. Tak keby niekedy náhodu k temu dojde, tak aby si mysleli, že sem ich velká sestra ... alebo v lepším prípade královna."

 

 (sme na besede Spomienky na Senicu, pozeráme krátky historický film o kultúre v Senici)
šepkám susedke: - "Zaujímavé že? Vždycky sa v tej Senici niečo dialo. Nikdy tu neskapal pes."
susedka mi pošepne: - "Až včil."

 

 (s kolegyňou sa snažíme akože strašne slovenčiť...)
- "Hľa, ľaľa aké krásne počasie máme dnes!"
- "Hej, veruže krásne je dnes vonku. Ja keď som išla ráno do PRIACE..."

 

 (akurát sa chystáme hrať na lyžovačke spoločenskú hru Šarády)
- "Začína mi seriál..."
- "Nebudeš hrať? Pôjdeš ho pozerať"
- "Nie. Končí to až o pol piatej ráno, tak ho ešte stihnem."
- "A to čo je za seriál?"
- "Erotik kvíz."

 

 (na lyžovačke...)
- "Ozábajú ma ruky na prstách!"

 

- "Vieš o tom, že váš labrador je pôvodom z Kanady?"
Kika: - "Jááj, tak to veľa vysvetľuje. Keď šteká "HAU, HAU", tak sa tým vlastne pýta: "Ako, ako?", akože nerozumie.

 

Hodina gitary. V diskusii sme sa dostali k spevákovi Ivanovi Táslerovi a len tak mimochodom sa pýtam:
- "A viete, ako sa volá kapela, v ktorej Ivan Tásler spieva?"
Všetci sa začali tváriť akože veľmi rozmýšľajú, žiadna odpoveď.
Vravím: - "No čo? Neviete, čo je to za skupinu? Je dosť známa podľa mňa."
A do toho jeden chalan nesmelo zavalí: - "Nirvana?"

 

Chcem dať za domácu úlohu prváčke Klárke spievať jednu pesničku a tak ma zaujíma, či si to môže pustiť cez you tube. Pýtam sa: "Klári, máte doma internet?" A Klárka mi na to hrdo odpovedá: "My máme doma všetko!!"

 

Robíme na začiatku každej hodiny spevu hlasové rozcvičky. Jednej žiačke stále nešlo jedno cvičenie vo falzete. Po polroku cvičenia to zvládla a celá šťastná mi na to hovorí:
- "To sa nauč!!"

 

"My to tu dnes pretáhneme rad radem!"
(hláška učiteľky na margo toho, že v disciplíne "preťahovanie lanom" jej žiačky a žiaci dominovali na podujatí nazvanom "Vianočné dni športu")

 

"Velice nám zakázali nosit do telocvične tenisky s čiernymi podrážkami, lebo že robia čierne šmuhy. Takže teraz je podlaha telocvične plná bledých šmúh."

 

 - "Ja som sa naučila lyžovat a potom som asi dva roky nelyžovala. No a boli sme sa s našima lyžovat na Starej Myjave a ja sem zabudla, že sem zabudla lyžovat. Spustila sem sa s kopca, ale jela sem počupiačky a kričala sem: ´Pozooor, pozoooor!´ Ale víš, jak sem rýchlo jela. To keby nejakého sánkara zrazím, tak je s ním amen..."

 

- "Radi, a páči sa ti v škole?"
- "Ani nie."
- "Nie? A prečo? Čo sa ti tam nepáči?"
- "Nepáči sa mi tam, lebo máme prestávky. Mňa tie prestávky nebavia, mňa by bavilo stále sa len učiť."

 

Deti z MŠ na návšteve tekvicovej výstavy v DAVe:
- "No, deti, a koľké myslíte, že ste v súťaži skončili?"
- "Prvíííííí."
- "Tesne vedľa. Skúste si ešte tipnúť."
- "Tretííííí."
- "No, zase tesne vedľa. Deti, veď čo sa nachádza medzi jednotkou a trojkou?"
A malé dievčatko kričí zo zadu: - "Päťkaaaa."

 

 (na tanečnom sústredku...)
Danka: - "Miri, vem kytaru."
Kika: "Ven? Šak tam je zima!"

 

 (Radka má veľké slúchadlá na ušiach)
Alex: - "Radi, a ty ma teraz počuješ, keď máš na sebe slúchadlá?"
Radka: - "Nie."

 

 (Hlasová rozcvička, spievame dlhý tón jááááááá)
- "Jááááááááááááááá.... no"
- "Jááááááááááááááá.... na"
(začali sme vymýšľať ďalšie slová)
- "Jááááááááááááááá.... blko"
- "Jááááááááááááááá.... skyňa"
- "Jááááááááááááááá.... strab"
Radka to zasa zabila:
- "Jááááááááááááááá.... straka"
Hovorím jej: - "Ale to sa tam predsa moc nehodí, nie?"
Radka: - "Nevadí, ale mne sa straka páči."

 

Danka pri plánovaní večerného programu Dňa otvorených dverí:
- "Oheň bude praskat, kúzelník bude kúzlit a decká sa už budú pýtat, či možu opekat."

 

Kolegyňa: - "Miri, budeš mat chvíľu čas? Vedel bys mi prosím ťa neco stáhnut?"
- "Podla toho co. Či gate alebo tričko..."

 

Radka: - "Ty máš frajera?"
Terka: -"Mám."
Radka: - "A páči sa ti?"
Terka: - "Áno."
Radka: - "A ty jemu?"
Terka: - "Áno."
Radka: - "Takže ste spolu teda zasnúbení."

 

 (na tábore...)
- "Miro, ty v ktorom roku si sa narodil?"
- "Ešte v minulom tisícročí."
- "Áleee, povedz v ktorom roku."
- "1981.."
- "Moja maminka je staršia, ona sa narodila v roku 1982..."

 

 (na tábore... na dopravnom ihrisku sa učiteľka pýta detí na povinnú výbavu bicykla...)
- "A bicykel čo musí mať, aby sme na ňom mohli jazdiť?"
- "Kolesáááá."

 

 (na tábore...)
Deti mali popáriť štáty a niečo, čo je pre ne špecifické (Slovensko - Bryndza a pod.):
- "Múr nárekov je v Česku, to viem na 100 percent."
- "K Nemecku by sa hodila akurát tak vojna." (odpoveď bola Mercedes)

 

 (na tábore...)
V bazilike v Šaštíne nám selezián rozpráva o histórii pútnického miesta a pýta sa:
- "No, a vy dievčatká, čo by ste robili, keby vás takto muž vyhodí z auta?"

Odpoveď 9-ročného dievčatka:
- "Zabila bych ho!"

 

 (na tábore...)
Cestou na kúpalisko mi chlapec hovorí:
"Miro, ja ale nemám deku, ale len osušku." Po chvíli: "Miro, mám jeden problém. Ako to spravím, keď sa budem chcieť zároveň utrieť a pritom sedieť na osuške?"

 

 (na tábore...)
Dávam rázne pokyny na kúpalisku:
- "Chalani, nehádžte baby do bazéna!!!"
A jedno 11-ročné dievča na to: "A keď chceme, aby nás hádzali..."
 

Svojho času k nám do práce nastúpila nová kolegyňa. Asi za dva dni na to prišla do práce za ňou jej malá dcérka - vtedy škôlkarka - malé nebojácne dievčatko, ktoré nemalo problém prakticky cudzím ľuďom recitovať básničky, spievať pesničky a pod... Odrazu prichádza po schodoch pán riaditeľ, vtedy pre ňu úplne neznámy človek, malá na neho pozrie a opýta sa ho pamätnú vetu:
- "Ty čo sem ideš?"

 

 

 

 

 

 

 
Reklama